Prasiatko

Činčila vlnatá

Činčila vlnatá sa domestikovala len nedávno. V dvadsiatych rokoch minulého storočia sa začal chov činčíl. Za krátky čas sa rozšíril farmový chov činčíl po celom svete. Najväčší rozvoj chovu začal po druhej svetovej vojne. Prevláda najmä chov činčily vlnatej, ďalší druh činčila krátkochvostá sa chová v Južnej Amerike asi v 10% zastúpení z celkového chovu farmových zvierat. Činčila krátkochvostá má síce veľmi hustú a krásnu kožušinu, ale jej chov je náročnejší a reprodukcia nie je uspokojivá. Počas domestikácie vytvorila i činčila vlnatá niekoľko farebných variácii. Podmienkou úspešného chovu a odchovu činčíl vlnatých je okrem kvalitného, pestrého krmiva a vyhovujúcej klietkovej technológie predovšetkým zabezpečenie vhodných mikroklimatických podmienok. Miestnosť, v ktorej zvieratá chováme, musí byť suchá, s možnosťou vetrania; má byť situovaná tak, aby okná boli otočené na východ alebo západ (nemožno súhlasiť s tvrdením, že činčily nepotrebujú slnečné žiarenie, poobedňajšie slnko im však škodí). Za optimálnu teplotu pokladáme rozpätie od 15 do 20 °C pri relatívnej vlhkosti vzduchu 50%. Najlepšou potravou pre činčili chované v zajatí sú kŕmne zmesy, ktoré môžete kúpiť v chovprodukte. Pri dobrej starostlivosti sa činčila môže dožiť až 20 rokov.